Letu vládne prvok OHŇA, ktorý súvisí s orgánmi Srdce ( JIN ) a s jeho párovým orgánom Tenkým črevom (JANG ). V širšom slova zmysle k tomuto funkčnému okruhu prináleží aj ďalšia dvojica: Perikard ( JIN ) a Trojitý žiarič ( JANG ).
SRDCE
TCM sa pozerá na srdce z dvoch aspektov, z pohľadu fyzického, ako na sval neustále pumpujúci do tela krv, ale hlavne z pohľadu duchovného, kde je srdce sídlom ducha SHEN. Toto duchovné srdce je pre TCM základom života a súvisí s transformáciou krvi a energie Chi.
Srdce ako orgán života je symbolom emócií, má v moci aj naše city. Zdravé srdceje zdrojom radosti a aktivity, pri jeho poruche však dochádza vždy ku zmene emócií na úzkosť, strach o život, prázdnotu, niekedy ústiacu až do stavu tzv. „syndrómu vyhorenia“. Tieto emócie sa vo fyzickej úrovni môžu prejavovať pocitmi tlaku, či bodavými bolesťami pod rebrom, búšením srdca, nepravidelnosťou tepu a pod.
Podľa ročného biorytmu má srdce maximálnu aktivitu v mesiaci máj a podľa denných orgánových hodín je najaktívnejšie v čase od 11.00 do 13.00 hod, svoje maximum má okolo poludnia. V tomto čase sa končí obdobie psychickej a fyzickej aktivity, prichádza prvá mierna únava, pečeň pracuje na minimum a pomaly stúpa zásobný cukor (glykogén). Človek má tendenciu odpočívať. Siestu a krátky osviežujúci spánok po obede poznajú mnohé národy sveta; obyvatelia strednej a severnej Európy sa s týmto trendom obedného odpočinku začínajú len oboznamovať, a to hlavne pod vplyvom alarmujúceho množstva úmrtí na srdcovo - cievne ochorenia.
Nedostatočná funkcia srdca sa podľa TCM znásobuje práve v čase poludňajšieho maxima biorytmu srdečnej činnosti. Vtedy je aj najvyšší výskyt srdcovo - cievnych problémov. Ak pociťuje človek silnejšie búšenie srdca či pichavú bolesť v hrudníku, ide o signály nerovnovážneho prúdenia energie srdca.
Zmyslovým orgánom srdca je jazyk. Na mape orgánov na jazyku patrí srdcu zóna na špičke jazyka. Kŕče či chvenie jazyka, taktiež modravý jazyk sú dôsledkom zlyhávajúcej srdečnej činnosti. Nepriame znaky poškodenia srdca a osrdcovníka tiež signalizuje zlý stav zubov „múdrosti“, stavcov v dolnej časti lopatiek, bolestí v podpazuší a okolo lakťa najmä stav nosa. Červený nos značí zápal osrdcovníka, bradavice na nose prezrádzajú slabé srdce, vystupujúce cievy znamenajú poškodenie srdcových ciev, drobné žilky poukazujú na vysoký krvný tlak. Navretý či opuchnutý koniec nosa je varovaním pred tukovými nádormi okolo srdca. Pri angíne pectoris je vždy varovným príznakom strata sily v ľavej ruke. Rakovina srdca sa takmer nevyskytuje, pretože srdce potrebuje ku svojej činnosti optimálny tlak. Ak by došlo k zníženiu energie natoľko, aby vznikol predpoklad pre jej vznik, dávno by už došlo k srdcovému infarktu.
Priame fyzické prejavy energetickej nerovnováhy srdca
bolesti v hrudi, bolesti pod rebrami, tiež v oblasti brucha a malej panvy, na vnútornej strane rúk, zmeny na špičke jazyka - bolestivá resp. červená špička jazyka, búšenie srdca, nadmerné potenie aj pri malej námahe, nočné potenie, tiež potenie dlaní či pálenie chodidiel, časté sčervenanie tváre, resp. bledosť líc, šklbanie svalstva, hluchnutie, upchávanie tepien na nohách, zadýchanie sa po krátkej námahe, zábudlivosť, modranie pier a nechtov, zápaly očných kútikov, sucho v nose, krvavé žilky v očiach, na nose, bolesti na lopatke, pocity sucha v hrdle, smäd, stmavnutie moču, pocit horúcich dlaní.
Srdce je pumpou, ktorá neústavne rozvádza do tela hektolitre krvi. Je materským orgánom pre tepnový systém vrátane ciev, preto pri ochorení tepien je ložisko v srdci prítomné vždy (spolu s kombináciou poruchy premeny tukov). Rovnaký nález sprevádza aj zápal osrdcovníka.
Psychické prejavy energetickej nerovnováhy srdca
Nadmerné citové reakcie, záchvaty smiechu, poruchy správania, podráždenosť, neschopnosť ovládať city, hystéria, duševný nepokoj, citová labilita, manické psychózy, poruchy pamäte, zábudlivosť, neschopnosť empatie, roztržitosť, poruchy spánku, desivé sny, omdlievanie pri pohľade na krv, slabá sebadisciplína, malý rešpekt či úcta k druhým ľuďom, poruchy reči, rečové chyby – chorobná až nezastaviteľná túžba hovoriť, utáraná výrečnosť, alebo naopak neschopnosť komunikácie či zajakavosť, strach zo smrti, ale tiež neschopnosť učiť sa cudzie jazyky.
